11.5.2016

Michelsonov interferometer

Michelsonov interferometer.

Michelsonov interferometer sa skladá zo zdroja svetelných lúčov P, polopriepustnej sklenenej doštičky d, kompenzačnej doštičky k1 , zrkadiel Z1, Z2 a ďalekohľadu D.

Lúč zo zdroja P dopadá pod uhlom 45° na polopriepustnú sklenenú doštičku d, kde sa v bode A štiepi na dva lúče. Lúč č. 1 sa odrazí od polopriepustnej doštičky a dopadá kolmo na zrkadlo Z1 , tu sa odrazí spät do bodu A, po prechode polopriepustnou doštičkou dopadá do ďalekohľadu D . Lúč č. 2 prejde polopriepustnou doštičkou, dopadne kolmo na zrkadlo Z2 , tu sa odrazí späť do bodu A, v bode A sa odrazí do ďalekohľadu D.

Michelsonov interferometer

Oba lúče sa teda stretnú v ďalekohľade, kde spolu interferujú. Pretože lúč č. 2 prejde polopriepustnou doštičkou celkom trikrát, vkladá sa do cesty lúča č. 1 doštička k1 (kompenzacná) rovnobežná s doštičkou d. Ak sú vzdialenosti zrkadiel Z 1 a Z2 od bodu A rovnaké, budú rovnaké aj dráhy lúčov a v ohnisku objektívu sa obaja lúče spoja.

V prípade, že posunieme zrkadlo Z2 o vzdialenosť l, zmena jeho vzdialenosti spôsobuje striedavé vzájomné zosilňovanie a zoslabovanie svetelnej intenzity spájajúcich sa lúčov. Fotodetektor na mieste pozorovateľa vytvára periodický vlnový signál, pričom sa spočítava pocet vĺn. Zmena veľkosti signálu zodpovedá polovici dĺžky svetelnej vlny. Pocet vĺn je tak úmerný skutočnému premiestneniu pohyblivého zrkadla.

„Kdo má tak málo fantazie, že své lži musí opírat o důkazy, měl by raději rovnou mluvit pravdu.“ Oscar Wilde